Tri chaty v rozsahu piatich dní

alebo Ako sa aj vedúci oddielu môže pomýliť

Rozsah dní od soboty do stredy je päť, ale to pomýlenie zmenilo matematické výpočty na štyri.  Ako sa to stalo? Roztržitosťou? Nedorozumením? Či dokonca úmyselne? Posúďte sami.

4.3.2017 - Horský hotel Sliezsky dom

Popri povinnostiach, ktoré ako kaplán farnosti Lendak mám, som v prvopiatkovom týždni zabudol pripomenúť naplánovanú túru na jednu z ďalších vysokohorských chát. V miestnom rozhlase sa výzva na prihlasovanie ohlásila iba v stredu. Podmienka bola prihlásiť sa do štvrtka. Aj túto skutočnosť by som bol zabudol, nebyť záujmu hostí z Močenka, ktorí sa chystali na výlet do Lendaku. Na internete obce našli plán túr práve na čas ich pobytu v Lendaku a reagovali na prihlásenie. (Poznámka: Ako je dobre uverejňovať aktivity na internete, kde si ich môžu všimnúť aj iní záujemcovia okrem miestnych.)

Nakoľko plánovač túr vyhodnotil výstup na Sliezsky dom ako nenáročnú túru, súhlasil som s pripojením sa k lendackej skupine. A keď nám ponúkli pomoc v podobe odvozu ich vlastným autobusom, nemal som dôvod namietať.

Túru sme začali ako obvykle -  modlitbou a požehnaním. Počty boli jednoduché: dvadsaťosem účastníkov, z toho Lendačanov 13 a Močenčanov 15. Nakoľko Turistický oddiel Lendak už má zopár túr za sebou, mládeži výstup nerobil problém a v čele sprievodu sa ocitla skupinka deviatich Lendačanov s dozorom otca rodiny. Ani neviem, ako ukrajovali vzdialenosť k chate, iba že mi sem-tam telefonicky dali vedieť o svojom stave. Ja som si vzal pod ochranné krídla pozvaných hostí. Bolo vidieť a cítiť, že prišli z rovinatej časti krásneho Slovenska. Niekedy sa motivovali sami. Z času na čas som ich povzbudil ja. No postupovali sme pomaly a pokojne. Niekto to vzdal, ale väčšina to dokázala a na horskom hoteli bola na seba hrdá aj mladšia osádka z tretieho ročníka na základnej škole.

Držať dohľad nad menšími skupinkami mi pomohla aj rehoľná sestra Sr. Ľubomíra. Na Sliezskom dome sme sa občerstvili a dali si aj teplý čaj. Mládeži sa ani nechcelo vrátiť späť. A to nie kvôli krásnemu počasiu či výhľadu, ale skôr kvôli tvrdeniu, že sme ešte len v polovici cesty. Ešte sa treba vrátiť k autobusu a naspäť do Lendaku.

Z naplánovaných štyroch hodín túry bolo nakoniec šesť hodín. Ale zážitok bol veľký.

8.3.2017 (respektíve 7.3.2017) - Téryho chata

A tu nasleduje vysvetlenie, prečo sa z rozsahu piatich dní stal rozsah štyroch.

Plán jasne hovoril o ďalšej túre na 8.3. v stredu, ale keď si niekto, ako vedúci, v hlave nepozrie kalendár a zleje sa mu predpoveď počasia s dátumami, tak je všetko vedľa. Veď ôsmeho je v utorok a nie v stredu a aj predpoveď počasia je lepšia na siedmeho ako na ôsmeho. Popletený a celý pomotaný z dátumov a predpovede počasia som stanovil konečný termín pre výstup na Téryho chatu -  na utorok “8.3.2017”. Až účastníci ma upozornili, že utorok sedí, ale dátum je 7.3. Nakoľko som to poplietol a všetko dohodol na utorok, prepísal som už len dátum a bolo dohodnuté.

Vybavené veľké auto, plus jedno malé: Naplnenými autami sme odštartovali ďalšiu túru na Téryho chatu, s predpoveďou, že ide o  náročný výstup. Každý z účastníkov sa tešil, že to zvládneme, no ja som nechal ešte priestor na prehodnotenie. Každý ma uisťoval, že Téryho chatu pokoríme.  Pomodlili sme sa, požehnal som skupinu a vydali sme sa z Lendaku na parkovisko v Novom Smokovci. Vedľa farského úradu  sme nechali autá a začal sa výstup.

Čiastkový cieľ bol na Zamkovského chate po prekonaní Hrebienka a turistických skratiek pre horských nosičov na spomínaný medzicieľ. V skupine začala panovať pochybnosť, či sme vybavení dostatočnou silou a vytrvalosťou na výstup. Znova sa skupinka potrhala na menšie spoločenstvá, v ktorých sme na seba jednotlivo dávali pozor. A bol poruke aj mobil pre prípadnú komunikáciu v teréne.

Ako sme opustili les a vošli do otvorenej Malej Studenej doliny, poukázal som na záverečný najnáročnejší úsek nášho dnešného stúpania. „Po hangu pôjdeme minimálne hodinu a pol!” Čo mi nechcel nikto zo skupinky ôsmich okolo mňa veriť. „Veď je to už len na skok! Čo by kameňom dohodil!” Moja skromná poznámka bola: „Na trikrát, ale dohodil!” Do nástupu na strmý svah nemal nikto ani záujem o stúpacie železá a turistické palice, ale v začiatočných krokoch sa traja odvážili poprosiť o pomoc v podobe opornej palice. A ešte o pár metrov vyššie sa už ozvala aj prosba o stúpacie železá z mojej výbavy. „Je to sto ráz lepšie už len s paličkou.” Pochvalné uznanie za vysokohorskú výstroj. Aj tak som bol “zlý”, že nemám výstroj pre viacerých a najlepšie pre všetkých.

Veľmi veľa energie sme minuli na pády a pošmyknutia. Únava stúpala priamo úmerne s nadmorskou výškou. Po prekonaní “strmáku” za zákrutou prišlo povzbudenie v blízkom dohľade chaty, ale zároveň aj znepokojenie: „Ešte nie sme na vrchu? - Nie. Ešte jeden výstup po strmom a tvrdom snehu!” V časovom rozvrhu túry sme mali veľmi dobrý medzičas. Nakoľko plán výstupu na Téryho chatu bol okolo 13.00 a pri nástupe na “najťažší úsek” túry sme mali čas 10.15, tak to hovorí samo za seba.

Posledný člen skupiny vyšiel na Téryho chatu o 11.50. Dali sme si zaslúžený oddych a doplnenie energie. Na povzbudenie som celej skupine povedal, aby si šetrili sily, lebo sme len v polovici našej dnešnej túry. Kto to nepochopil, hneď rezignoval a tvrdil, že už ďalej nejde, nech sa deje čokoľvek. Až po poznámke, že sa treba presne takú vzdialenosť vrátiť k autám, to “docvaklo” a z unavených a vysilených tvárí bolo vidieť náznak smiechu.

Pobalili sme sa, poupratovali za sebou pri stoloch a pred Téryho chatou sa ešte zvečnili na vrcholovej fotografii. Pomodlili sme sa Anjel Pána a vydali sa na strastiplnú cestu dole. Zistili sme, že dole je to náročnejšie ako hore, zvlášť keď chýba vystroj a obutie nie je celkom dostačujúce. Aj horský nosič sa čudoval, ako to pôjdeme dole, keď nemáme “mačky”. No znova sme sa rozdelili a v menších skupinkách sme dávali na seba pozor. Aj nás pošmýkalo po zadku aj sme sa nasmiali aj natrápili, kým sme zišli konečne k autám a o 15.00 sme vyrazili do Lendaku. Zakončilo sa  krásne dobrodružstvo aj námaha. A už sa ani nespomenulo, že sa niekto v dátumoch a dňoch pomýlil.

A ako bonus bolo počasie v stredu 8.3.oveľa oveľa horšie,  dokonca snežilo, a tak som bol spokojný, že som uveril predpovedi počasia na utorok, aj keď som všetkých presviedčal, že v utorok je 8.3. Pri najbližšom plánovaní si už dám presnú poznámku do kalendára na 25.3.2017 - výstup na Zelene pleso a chatu pri ňom.

Mgr. Vincent Pollák (ViP)