Aj s otlakmi na Zbojnícku chatu

Medzi najobľúbenejšie ciele letnej turistiky v Tatrách patria chaty. Náš turistický oddiel si dal za cieľ postupne spoznať sprístupnené chaty Vysokých Tatier. A tak sme sa vybrali 3.6. na chatu, ktorá je vo Veľkej Studenej doline, Zbojnícku chatu. Je obklopená majestátnym Slavkovským štítom, Východnou Vysokou, Svišťovým a Javorovým štítom, Širokou vežou a Prostredným hrotom. Náročnosťou by sme ju mohli zaradiť medzi stredne náročné túry.

Naša túra začala v Smokovci, kde sme zaparkovali auto, vyzbrojili sa batožinou a vybrali sa na Hrebienok. Slniečko nám krásne svietilo a cesta na Hrebienok ubehla pomerne rýchlo. Avšak už na Hrebienku začali vznikať prvé problémy – otlaky na pätách. A tak sa nám natískala otázka: „Čo ďalej?“ Päty sme olepili leukoplastom a pokračovali ďalej. Nad Rainerovou ubytovňou sme nastúpili na chodník na Veľkú Studenú dolinu a po modrej značke sme sa postupne približovali k nášmu cieľu. Les postupne redol a vstúpili sme do pásma kosodreviny. Najskôr bolo mierne stúpanie, no v polovici cesty bol kúsok zabezpečený reťazami. Potom nastalo strmejšie stúpanie, ale s maličkými prestávkami sme cestu zvládli. Chodník sa neustále zatáčal a my sme si už vraveli, že tam musíme byť. A nakoniec sme Zbojnícku chatu zbadali. Stála tam osamotená medzi obrovskými skalami. Leží v nadmorskej výške 1960 m.n.m. Vraj svoje pomenovanie dostála po zbojníkoch, ktorí sa tam ukrývali. No a kde nestretnete svojich rodákov? Samozrejme, všade. Tak sme aj my stretli mladý pár z Lendaku.

Po občerstvení a pokochaní sa krásnou krajinou sme sa rozhodli zostúpiť naspäť na Hrebienok. Informačné tabule nám ukazovali 2:15 hod. Aj dole bola cesta náročná. Začali trpieť kolená a nemôžeme zabudnúť na otlaky, ktoré sa medzičasom zväčšili. No postupne sme trasu zvládli a ocitli sa na Hrebienku. Už nám ostávala len cesta do Smokovca. A keďže sme mali zapnutú aj mobilnú aplikáciu Krokomer, tak Vám prinášame aj zopár údajov. Prekonali sme chôdzou cca 22 km. Urobili sme 25 403 krokov a prekonali 199 poschodí. Prevýšenie je síce veľké, ale stúpanie bolo rozložené na celý čas túry.

Na záver našej túry sme dostali pozvanie na koláčik a kávu v príjemnej kaviarničke v Tatranskej Lomnici. Všetko nám veľmi chutilo a samozrejme lahodilo aj oku. Veľmi pekne ďakujeme za pozvanie a občerstvenie.

Turistický oddiel má pred sebou ešte poslednú túru na Rysy, ktorá by sa mala uskutočniť 17.6. Veríme, že opäť bude krásne počasie a túru sa nám podarí uskutočniť. Chcem poďakovať všetkým, ktorí sa zúčastnili tejto túry. Osobitne chcem poďakovať nášmu vedúcemu, p. kaplánovi V. Pollákovi, ktorý je hlavným organizátorom.